JUST prichádza z prírody

Skorocel kopijovitý

Skorocel kopijovitý

Volský jazyk

Skorocel je trváca rastlina z čeľade skorocelovité s krátkym, zvislým podzemkom a bohatým koreňovým systémom. Dorastá do výšky 10 až 50 dm. Jeho ďalšie ľudové názvy, s ktorými sa môžete stretnúť aj dnes, sú napríklad jatrocel, kolocier, psí jazyk, baraní jazyk, ranocel či volský jazyk. 
Listy tvoria prízemnú ružicu, sú široko vajcovité, celistvo-okrajové so slabou, chlpatou čepeľou, prudko prechádzajúcou do dlhej stopky so silno vyčnievajúcou žilnatinou. Z listovej ružice vyrastá jeden alebo viac stvolov. Tie sú krátko vystúpené alebo priame, pozdĺžne päťhranné. Sú dlhšie ako listy a na vrchole nesie každý jedno súkvetie, ktoré je tvorené krátkymi klasmi valcovitého alebo guľovité-vajcovitého tvaru s hnedými listeňmi. Kalich je zložený z dvoch zrastených a dvoch voľných cípov, koruna je hnedastá, 2 až 3 milimetre dlhá. Biele tyčinky, ktoré sú 2 - 3 krát dlhšie ako koruna, majú na svojom konci žlté peľnice. Plod je dvojpuzdrová tobolka s jedným semenom v každom puzdre. Semená sú jemne červené, ich obal slizovitý.

Pôvod, zber a sušenie

Skorocel rastie na poliach, v záhradách, pri cestách či v trávnatých priekopách. Bežne sa vyskytuje aj na suchých lúkach, pasienkoch a poliach, od nížin až po horské oblasti. Pre svoju veľkú rozšírenosť sa nezvykol príliš často umelo pestovať a kedysi sa len zbieral. Dnes už sa aj pestuje. Nájdeme ho v Európe, Ázii a severnej Afrike. 
Ako droga sa zbierajú hlavne listy. Celé ružice sa kosia kosákom ešte pred tým, než vyrastú stvoly. Žať listy je možné aj niekoľkokrát do roka, pretože po zožatí veľmi rýchlo rastú znovu. Pri sušení sa listy nesmú obracať. Presušená droga sa totiž ľahko drobí, čím sa znehodnocuje. Zaujímavé je tiež využitie semien, ktoré sa v zmesi spolu s ďalšími semenami iných druhov skorocelu kedysi používali ako preháňadlo.

Ako pomáha

Skorocel má svoje zaslúžené miesto medzi významnými liečivými rastlinami už od staroveku. Prvé údaje pochádzajú od starogréckeho lekára Dioskorida. Skorocel sa zvykol nazývať kráľom ciest. V skoroceli kopijovitom sú obsiahnuté slizové látky, kysleina kremičitá, kyselina citrónová a glykozid aukubín.
Skorocel obsahuje aj enzýmy invertín a emulzín. Táto bylinka patrí medzi najrozšírenejšie rastliny s výraznými a všestrannými liečivými účinkami. Používa sa predovšetkým na prípravu čajových zmesí (protizápalové, na podporu tvorby žlče pri problémoch dýchacích ciest, pretože uvoľňuje zahlienenie a pomáha proti miernemu zápalu sliznice. Pôsobí dobre aj proti chrapotu, účinky boli preukázané aj pri čiernom kašli, astme a dokonca aj pri tuberkulóze pľúc. Pripravujú sa z neho aj sirupy a pastilky.

Prírodný obväz

Na liečenie vonkajších rán sa prikladajú priamo na ramu čerstvo natrhané, umyté listy skorocelu. K rýchlemu hojeniu rán sa skorocel využíval už v stredoveku - ránhojiči ho prikladali na sečné i bodné rany, dochádzalo k rýchlejšiemu hojeniu, zaceleniu rán a uzdraveniu - odtiaľ pochádza aj slovenský názov "skorocel". Jeho protizápalový a čistiaci účinok na poranené tkanivo bol preukázaný. Odporúča sa ho používať aj na opuchliny a pri popŕhlení žihľavou, priložením roztlačených čerstvých listov na postihnuté miesto. Výborné účinky má aj na omrzliny. Môže vyliečiť aj zanedbané, zle sa hojace, a staré rany alebo napríklad aj vredy predkolenia.

Lokalita výskytu

Prezeraním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré zefektívnia prehliadanie tohto webu.