JUST prichádza z prírody

Škoricovník cejlónsky

Škoricovník cejlónsky

Škoricovník je stále zelený strom z čeľade vavrínovitých s voňavými listami, kôrou i vetvičkami. Voľne rastúci strom dorastá do výšky až 15 m, na plantážach však iba 2-3 m, a to vďaka zrezávaniu konárov  kvôli ľahšiemu zberu plodov aj kôry. Má vajcovité listy. Sú kožovité a na povrchu lesklé. Keď sa listy odtrhnú a rozotrú, voňajú slabo po klinčekoch. Kvety sú žltkasté až biele. Plod je dužinatá vajcovitá bobuľa, v dobe zrelosti má modročiernu farbu.

Zo škoricovníka sa zbierajú nezrelé dužinaté plody. Zber prebieha tesne po odkvitnutí a potom sa plody musia veľmi rýchlo usušiť. Dôležitejšou surovinou, pre ktorú sa stromy pestujú, je kôra. Tá je bežne známa ako škorica. Zberá sa väčšinou len raz za 2-3 roky, v roku úrody 2x do roka. Orezané výhonky a pruhy kôry sa očistia a sušia sa na slnku, pri čom sa okraje kôry zrolujú k sebe a vznikne nám známy zavinutý tvar. Potom sa triedi podľa kvality, najlepšie sa predáva celá, menšie kúsky sa najemno namelú.

Po stáročia bola škorica cenená všetkými národmi. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z Číny okolo roku 2 700 pred Kr. Nie je preto divu, že veľké množstvo receptov v tradičnej čínskej medicíne obsahuje práve škoricu a patrí medzi najdôležitejšie súčasti indickej ajurvédy. Píše sa o nej tiež v Biblii. Starí Egypťania ju používali proti epidémiám a pri balzamovaní. Do Európy ju priviezli holandskí moreplavci a čoskoro sa aj tu stala žiadaným korením.

Teraz existuje viac ako 200 druhov škoricovníkov. Vyskytujú sa v trópoch a subtrópoch. Škorica červeno-škvrnitá pochádza zo Srí Lanky (predtým Ceylon - odtiaľ tiež vznikol druhový názov rastliny) a neskôr sa rozšírila cez Indiu na Filipíny. Škoricovníky nájdeme v Ázii, v Austrálii, v Tichomorí. Vyvezené boli aj do strednej a južnej Ameriky, kde sa pestujú hlavne v Brazílii a na Antilách.

Škorica má veľa liečivých účinkov. Boli prirovnávané k teplej prikrývke, ktorá znižuje nepríjemné následky chladu ako mrazenie a bolesti kĺbov. Hlavné použitie v liečiteľstve a medicíne vychádza z poznatkov, že kôra vykazuje uvoľňujúci účinok pri svalovom napätí a kŕčoch, podporuje chuť do jedla, pomáha pri nadúvaní a hnačkách.

Škorica sa radí medzi silné antioxidanty, prehrieva organizmus a podporuje imunitný systém. Je vhodná najmä pri nachladnutí spojenom s nádchou a kašľom, ale tiež pri chrípke alebo angíne. Pomáha telu zbaviť sa infekcií a baktérií, tlmí bolesti v krku a jej silice pomôžu tiež pri upchatom nose. Pri včasnom užívaní pôsobí ako prevencia týchto ochorení, pretože má veľmi silné dezinfekčné a antibiotické účinky. Pre prevenciu pred prechladnutím aj pri ňom sa odporúča užívať škoricu zmiešanú s medom.

Je významná aj pre diabetikov, pretože zlepšuje metabolizmus cukrov, čo vedie k zníženiu hladiny cukru v krvi. Znižuje tiež LDL cholesterol, reguluje potenie a využíva sa pri menštruačných ťažkostiach.

V poslednej dobe vedci skúmajú vplyv škorice na potlačenie či zastavenie tvorby rakovinových buniek. Podľa doterajších výskumov je škorica schopná tvorbu nežiaducich buniek potlačiť.

Vylisovaný olej z kôry škoricovníka býva súčasťou éterických olejov, ktoré sa používajú v aromaterapii a ako zložka masážnych prehrievacích gélov a olejov. Pôsobí antisepticky, prehrieva, prekrvuje celé telo a povzbudzuje srdce. 

Podľa starých babských rád škorica účinne pôsobí proti mravcom, pretože nemajú radi silné vône.

Škoricu všetci poznáme ako korenie v kuchyni. U nás sa najčastejšie používa do pečiva, koláčov a závinov, štiav a vareného vína. Skvele sa hodí k jablkám, slivkám i hruškám. Typická je napríklad pre indické pokrmy, pretože sa vyskytuje v mnohých receptoch. Indovia ju používajú aj na prípravu obľúbeného čaju Masala Chai.

Pretože podporuje regeneráciu tkanív, zlepšuje metabolizmus a urýchľuje látkovú výmenu, našla svoje uplatnenie aj v kozmetických salónoch, kde ju využívajú najmä k potlačeniu prejavov celulitídy pomocou špeciálnych zábalov, ktorými sa odbúravajú škodliviny nahromadené v pokožke.

Využíva sa aj pri výrobe likérov a vo vinárstve.

Vnútorne by sa nemala užívať v tehotenstve ani pri chemoterapii. Vo väčších dávkach sa u citlivejších osôb môže prejaviť alergia.

Lokalita výskytu

Prezeraním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré zefektívnia prehliadanie tohto webu.