JUST prichádza z prírody

Ibiš lekársky

Ibiš lekársky

Latinský názov: Althaea officinalis

Ibiš lekársky je známy tiež pod ľudovým názvom ibištek. Je odvodený od gréckeho mena Ibis, čo bol egyptský posvätný vták, ktorý stelesňoval boha Thovta – boha múdrosti, učenia, písma a reči, pisára najvyšších bohov.

Nie je ibiš, ako ibiš

Rod ibiša (Hibiscus) sa môže pochváliť takmer dvesto druhmi. Tým najfascinujúcejším na ibišoch, sú ich rôznofarebné kvety, či už jednoduché alebo plné. Šľachtením vznikli odrody kvitnúce na bielo, ružovo, červeno a modro. Ibiš je možné pestovať ako samostatný krík alebo ako nádherne kvitnúci živý plot.

Ibiš pochádza z oblasti od Stredozemného mora po časť Ázie, dnes však rastie ako udomácnená rastlina aj inde. Má široké použitie v liečiteľstve a je pestovaný aj v poľných kultúrach. Pôvod tropických ibišov je v južnej Ázii a v Číne, ale predpokladá sa, že sa k nám dostali z Indie. Od tých čias sa ľudia naučili úspešne pestovať ibiš takmer vo všetkých klimatických podmienkach. V našich zemepisných šírkach, je ibiš pestovaný ako izbová rastlina, s výnimkou ibiša sýrskeho, ktorý sa vysádza do záhrad a dokáže tam aj prezimovať.

Braček slezu

Vo svojich prirodzených podmienkach sú ibiše kríky, ktoré môžu dosahovať výšku až troch metrov. Typické sú pre nich tmavo zelené, lesklé listy, ktoré sú na okrajoch zúbkaté a môžu mať oválny alebo vajcovitý podlhovastý tvar. Ibiš patrí do čeľade slezovité. Je to trváca rastlina s laločnatými jednoduchými listami a ružovými kvetmi. Dorastá do výšky sedemdesiat až sto osemdesiat centimetrov. Celá rastlina je zamatovo chlpatá. Stonky a kostrnky vyrastajú v trsoch, sú priame a len s krátkymi postrannými vetvami. Rastlina má stopkaté listy, tri až osem centimetrov dlhé a až šesť centimetrov široké, dlaňovito laločnaté až takmer celistvé, na vrchole špicaté a na okraji nepravidelné. V pazuchách listov vyrastajú kvety, väčšinou po dvoch až štyroch, byľ postupne prechádza do vrcholíkovitého súkvetia. Kalich býva asi desať milimetrov dlhý, zakončený trojuholníkovitými cípmi. Farba koruny je svetlo ružová až fialová, korunné lístky sú asi osem milimetrov dlhé a desať milimetrov široké, na vrchole plytko vykrojené. Nitky tyčiniek zrastajú do trubičky. Plody sú rozpadávajúce, okolo siedmich milimetrov široké, obklopené vytrvalým kalichom. Jednotlivé plody sú obličkovité, v čase zrelosti sú okrovo sfarbené a obsahujú po jednom semene. Semená sú obličkovité, hladké a tmavo hnedé.

Liečivé účinky

Ibiš je využívaný ako liečivá rastlina už od staroveku. Na liečivé účely sa zbiera koreň, list a kvet. Hlavnými účinnými látkami sú slizy, ktoré uľahčujú odkašliavanie a zmierňujú podráždenie slizníc. Ibiš sa užíva pri najrôznejších zápaloch slizníc dýchacieho ústrojenstva, ďalej pri zápaloch močových ciest a čriev. Odporúča sa tiež pri ťažkých hnačkách u detí. Za najúčinnejšiu formu je považovaný macerovaný koreň.

Výťažky z kvetu ibiša majú skoro rovnaké účinky na srdce, ako červené víno alebo čaj. K tomuto záveru dospeli vedci z lekárskej univerzity na Taiwane, podľa ktorých kvety tejto obdivovanej rastliny obsahujú antioxidanty, ktoré pomáhajú kontrolovať hladinu cholesterolu v krvi.

Sladká bodka na záver

Ibiš sa pestuje nielen pre jeho liečivé účinky, je to tiež dobrá medonosná rastlina. Okrem toho sa z ibiša od staroveku, do 19. storočia vyrábali cukrovinky, predchodcovia dnešných cukríkov "marshmallow" (tieto sladké penové cukríky, získali svoje meno práve od ibiša), v staroveku boli tieto sladkosti vyhradené iba pre bohatých ľudí z najvyšších vrstiev.

Lokalita výskytu

Prezeraním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré zefektívnia prehliadanie tohto webu.