JUST prichádza z prírody

Chmeľ obyčajný

Chmeľ obyčajný

Latinský názov: Humulus lupulus

Jedná sa o dvojdomú, vytrvalú, až 10 m dlhú lianu z čeľade konopovitých s početnými podzemnými výhonkami. Stonka je ovíjavá, pravotočivá, drsne chlpatá. Listy dlho stopkaté, dlaňovito členené, s tromi až siedmimi laloky, ktoré sú na okraji pílkovité. Kvety sú drobné, nenápadné, svetlo zelené, samčie sú päťpočetné, usporiadané v metlinách, samičie sú v hustých zväzočkoch, ktoré sa v dobe zrenia menia na šištice zložené zo zväčšených, žltkasto sfarbených listeňov.

Latinský názov Humulus lupulus vznikol zrejme ako zdrobnenina z latinských slov humus = zem (bez opory sa plazí po zemi) a lupus = vlk (škodí rastlinám).

Chmeľové šištičky rastúce na samičích rastlinách sa používajú pri výrobe piva (v tomto prípade sa ale nepoužívajú šištice z divo rastúceho chmeľu).

Chmeľ patrí k veľmi starým kultúrnym rastlinám. Už v stredoveku pojedali labužníci chmeľové výhonky so soľou, korením, octom a olejom a verili v jeho liečebné účinky. Prvé údaje o pestovaní chmeľu na území SR sú už z roku 859. Významne sa o jeho rozšírenie v českých krajinách zasadil cisár Karol IV. Za tridsaťročnej vojny boli chmeľnice spustošené a boli znovu obnovené až v 18. storočí. V stredoveku niektoré mestá získali kráľovský patent na varenie piva, ktorý dal základ našim najznámejším pivovarom. Chmeľ pivu nielen dodáva horkú príchuť, ale tiež ho konzervuje.

Chmeľ pôsobí sedatívne, podporuje trávenie, má dezinfekčné účinky, a pretože obsahuje látky podobné ženským pohlavným hormónom, napomáha u žien regulovať menštruačný cyklus a u mužov tlmí (rovnako ako pivo) pohlavný pud.

Droga sa používa pri nespavosti, nervovom rozrušení, nepokoji, nadúvaní alebo pri ťažkostiach spojených s klimaktériom. Zvonka možno využiť fytoncidné pôsobenie chmeľu napr. aj vo forme kloktadla alebo prikladaním obkladu či pridaním chmeľu do kúpeľa na zle sa hojace rany.