JUST prichádza z prírody

Arnika horská

Arnika horská

Latinský názov: Arnica montana      

Krásna, liečivá, ale i jedovatá - to je arnika horská.

Známa tiež ako anjelský trank, arnika, hornica hnojivá, kozia briadka, matonica, prha kozia, prhošiak, smotanica, vredová zelina alebo závratový koreň.

Arnika je relatívne „mladá“ liečivá rastlina. Antickí lekári ju nepoznali. Na mimoriadne liečebné účinky arniky upozornila až v 12. storočí abatyša Hildegarda z Bingenu, ktorá ju odporúčala na liečenie „udrenín“ a pomliaždenín. Neskôr ju doktor Mattioli uviedol vo svojom legendárnom herbári a odporúčal ju hlavne na vonkajšie použitie.

Je teda pôvodom z E urópy, na slovenský trh sa dostáva z divo rastúcich rastlín z Bavorska, severného Talianska a Balkánu. V slovenských podmienkach rastie len poddruh Arniky tzv. ssp montana. V Čechách sa vyskytuje najmä vo výškach 1000 až 1500 m len na niekoľkých zriedkavých lokalitách v horských oblastiach, v Hrubom Jeseníku na Morave, v Moravskoslezských Beskydách a na Dačicku.

Arnika je trváca bylina, vysoká 30 – 60 cm so šikmým podzemkom, s ružicou prízemných listov a veľkým úborom s pomarančovými jazykovitými kvetmi, plody sú nažky s chocholcom.

Uprednostňuje kyslé a vlhké horské lúky, rúbaniská a všeobecné zárasty s rašelinníkmi. Je známych asi 60 druhov arniky. Škála používania arniky ako liečivej rastliny /hlavne tinktúra z kvetov/ bola veľmi široká – od podvrtnutí, pomliaždenín a reumy až po liečbu mŕtvice. Horskí vodcovia vo Švajčiarsku dokonca žuvali listy arniky ako prevenciu proti únave pri horských výstupoch. Listy arniky používali aj ako náhradu tabaku.

Otázka obsahových látok nie je celkom jasná. Sú to predovšetkým flavonoidy, glukozidy kvercetínu, luteolínu a kempferolu, triterpénové alkoholy seskviterpénové laktóny, silica obsahujúca azulén, tymol a metyléter tymolu, ďalej horčíny, fytomelány, karotinoidy (zeaxantín), cholín, triesloviny...

Vnútorné použitie prípravkov smie odporučiť iba lekár. Droga pôsobí na krvný obeh, zvyšuje krvný tlak a vyvoláva kontrakcie maternice, účinkuje ako srdcové tonikum a stomachikum (tinktúra, ktorá podporuje chuť do jedla). Celkovo tradované vnútorné upotrebenie pri obehových poruchách, bronchiálnej astme a pri súčasnom zápale žalúdka a tenkého čreva nie je farmakologicky celkom podložené.

Veľmi časté je vonkajšie upotrebenie /uplatňuje sa roztok/ - na podporu resorpcie /pohlcovanie, vstrebávanie/ v hlbšie uloženom tkanive, na urýchlenie granulácie, proti zápalom, pri pomliaždeninách, vykĺbení, reume, po poraneniach ako ranové antiseptikum, po opuchoch /edémoch/, trombózach, na natieranie zapálenej ústnej sliznice, ako vlasový a kozmetický prostriedok...

V homeopatii sa používa ako prostriedok proti kŕčom a ako regulátor obehu, na zmenšenie periférneho odporu pri zlepšení cirkulácie v končatinách, mozgu, ale i v koronárnych tepnách. Tieto účinky sa z časti pripisujú obsiahnutému cholínu a flavonoidom.

Pozor

vo vysokých dávkach môže byť arnika jedovatá! Prípravky z tejto rastliny sa nesmú používať na narušenú kožu, pretože potom dochádza k jej podráždeniu. Pri predávkovaní pri vonkajšej aplikácii vyvoláva droga obsiahnutá v arnike pocity pálenia a svrbenia, ktoré môžu vyústiť až do zápalu kože s tvorbou vyrážok alebo drobných vredov. Pri vnútornom použití vysokých dávok môže dôjsť k podráždeniu slizníc, ktoré vyvoláva škriabanie a pálenie v hrdle a ústnej dutine. Tiež sa môžu objaviť problémy s prehltávaním. Dochádza i k vzniku silných zápalov čreva, závratom, traseniu, výraznému búšeniu srdca a poruchám vedomia. Jej nešetrný zber viedol na mnohých miestach k zničeniu pôvodných stanovíšť. Arnika horská dnes patrí k ohrozeným druhom a preto musela byť zaradená medzi prísne chránené rastliny.